Jan Švankmajer sa vracia k dvom zdrojom svojej surrealistickej poetiky – ku Carollovej Alici v krajine zázrakov a k východiskám vlastnej tvorby. Inšpiroval sa knihou, predovšetkým však projektuje vlastné snové pocity, zážitky, predstavy a spomienky z detstva a zapája ich do Alenkinho...
Vízia sveta po atómovej katastrofe sa zámerne vzdáva akýchkoľvek atraktívnych prvkov a dôsledne sa sústreďuje na jediné: ako človek v takých podmienkach klesá na úroveň zvieraťa, ako v ňom začínajú prevládať zvieracie pudy a inštinkty, ako sa celkom vytrácajú regulujúce...
